Poľovačka-5.11.2011 PZ 9. máj Galanta, revír Matúškovo, Javorinka
Prvú novembrovú sobotu sme boli s Urou pozvané na celodennú spoločnú poľovačku (zajac, bažant, kačica divá a škodná zver). Mala som možnosť zobrať si so sebou zbraň, ale keďže to bola Urina prvá celodenná poľovačka, rozhodla som sa, že moja 20-tka ostane doma a miesto nej som si nabalila foťák a spravila aspoň pár záberov.
Zraz bol o ôsmej na chate PZ 9. máj Galanta. Po uvítaní predsedom PZ, nám hospodár PZ vysvetlil čo, ako a kde budeme poľovať. V prvom kole sme prepoľovali remízky. Boli sme v jednej skupine s Eroskom, Uriným bratom, čo ma veľmi tešilo, i keď pre neho to nebolo moc dobré. Eros bol trochu zmetený z toho, že sme tam boli dvaja jeho majitelia. Nakoniec rezignoval a na konci poľovačky som mala pocit, že si nevie nájsť nového majiteľa :-(. Sledovala som ho počas celej poľovačky. Chuť do práce mal, trochu sme si vysvetľovali, že musí priniesť každého bažanta a nie len prebehnúť okolo, ale stačilo raz dôrazne povedať. Nechcela som novému majiteľovi veľmi zasahovať do výcivku, ale občas sa nedalo inak :-). Nám sa ušiel tzv. suchý Šárd. Je to hraničná remízka a čuduj sa svete na rohu sme sa stretli tri poľovné združenia :-D, takže zver sme si vzájomne vyplašili. No vrátim sa k podstatnému a to k Urinej práci. Remízky sa jej celkom páčili. Z počiatku často vybiehala von a veľmi ju to do remízky nelákalo, lebo si tam nič nenašla, no neskôr sa jej podarilo vytlačiť dva kusy srnčej a hneď to pre ňu bolo zaujímavejšie. Páčilo sa mi, že neutekala dopredu a neodbiehala ani do poľa. Na konci sa im s Erosom podarilo nájsť ešte zopár bažantov, z toho boli dvaja úspešne ulovení. Jedného krídlovaného bažanta sme vypustili Ure. Veľmi ma potešilo, že ju zaujímal aj "živý" aport. I keď prvý krát dobehla a keď sa pohol uskočila, ale dlho neváhala, zobrala bažanta do papule a krásne z aportovala. Potom sa jej strelil ešte jeden bažant, ktorého tak isto bez váhania priniesla. Po remízkach nasledovalo prehľadávanie trstiny, lenže do tej trstiny vošli len psy, človek nemal šancu. Na šťastie Uru sa mi podarilo do trstiny dostať, ale po chvíľke sa mi vrátila s dorezanými očnými viečkami, tak som ju nechala a nenútila som ju prehľadávať. Potom sme si prepoľovali tzv. Pántiky. Je to časť podľa ktorej nesie meno moja chovateľská stanica. Kedysi to bola najúrodnejšia časť revíru, čo sa týka zveri. Dnes tam bolo zveri pomenej. Na Ure bolo badať únavu. Miestami šlapala za mnou, ale keď cítila zver, šla hľadať. Nevýhodou počas celej poľovačky bolo, že sme stále hľadali dole vetrom, čo psom začiatočníkom veľmi nepomáhalo. Starší psy si pobehli pod vietor, ale neskúsení psi túto možnosť nevyužili. Na záver poľovačky sme si spravili kruhovku na zajace. Ja som si pre istotu nechala Uru uviazanú. Celý čas som si želala, aby sa konečne Ure strelil jeden zajac, aby to videla a aby ho mohla priniesť. Celý čas sa nám nedarilo. Všade na okolo sa strieľalo a k nám nešlo nič. Už sme sa pomaly vracali, keď tu jeden zajac si to predsa len rozmyslel a vybral sa naším smerom. Už som signalizovala strelcovi, že sa k nemu blíži, ten neváhal a zajačika krásne strelil, ten ostal ležať na mieste. Konečne nastala naša chvíľa. Ura však nič nevidela. Ja som ju poslala vpred, Ura najprv neisto vybehla, zastala pozrela na mňa, že čo chcem, tak som dala opäť povel. Potom vyštartovala, nabrala dobrý smer, ale o chvíľu bola už ďaleko a už by do nosa zajaca nedostala, tak som jej pískla späť, on celá zmetená, že čo vlastne chcem sa vrátila a už vôbec nechápala, keď som ju opäť poslala dopredu na ten istý smer. Pozrela na mňa nechápavo "veď teraz si ma odtiaľ stiahla", ale šla, kúsok som s ňou podišla, už sme boli obe dosť blízko. Ale teraz bola Ura pod vetrom. Už som opäť chystala píšťalu, ale na šťastie Uru zvrtlo, zacítila zajaca, dobehla k nemu a bez váhania brala. No konečne!!!. Hoci už priniesla dvoch bažantov, ale tých vždy videla padnúť, tak to nebolo ono. Toto si musela pohľadať sama. Bola som rada, že aspoň na záver niečo z ozajstnej poľovačky a mala som pocit, že v tej chvíli to Ure došlo. Celú poľovačku nechápala, prečo nehľadáme na poli, prečo jej tí chlapi nepotiahli vlečku, prečo nešli a nezahodili aport na dohľadávku. Je to obrovský rozdiel ozajstná poľovačka a jesenné skúšky. Na to, aby Ura bola plnohodnotný pes na poľovačke, ich musí ešte pár absolvovať. Pevne dúfam, že sa nám podarí zúčastniť sa minimálne tak dobrej poľovačky, ako bola táto.
Na záver sa chcem poďakovať PZ 9. máj Galanta za pozvanie a hlavne za to, že si ma uctili a napriek tomu, že som ráno povedala, že nemám zbraň a že budem ako honec, považovali ma za hosťa a nie honca. Je to pre mňa obrovská pocta, ďakujem!!!
Ďalšie foto nájdete tu.